Etická výchova

Etická výchova je výchovným predmetom, ktorého obsah a metódy vychádzajú zo španielskeho projektu R. R. Olivara. Autorom slovenského projektu je pán Ladislav Lenz. Od roku 1990 sa ETV vyučovala na vybraných školách experimentálne ako povinný premet. Od roku 1993 sa stáva povinne voliteľným predmetom na základných školách a v roku 1995 na stredných školách.
Podstatou EZTV je výchova k prosociálnosti. Charakteristické znaky prosociálneho človeka: Prejavuje súcit s ľuďmi, ktorí majú ťažkosti, teší ho obdarovať niekoho, alebo rozdeliť sa, namáha sa v prospech iných, úspech iných prijíma bez závisti, prežíva s inými ľuďmi ich starosti a radosti.
Motívom a predpokladom prosociálneho správania je vnútorná potreba, alebo tendencia robiť to, čo prospeje druhému. Cieľom výchovy je nielen osvojenie určitého vonkajšieho správania, ale priviesť deti k tomu, aby sa správali prosociálne z vnútornej potreby.
Obsahom ETV je desať sociálnych zručností a aplikačné témy.

Sociálne zručnosti:
1. Komunikácia
2. Dôstojnosť ,ľudskej osoby, pozitívne hodnotenie seba
3. Pozitívne hodnotenie iných
4. Kreativita a iniciatíva
5. Vyjadrovanie citov
6. Empatia
7. Asertivita
8. Reálne a zobrazené vzory
9. Prosociálne správanie
10. Komplexná prosociálnosť

Aplikačné témy:
11. etika
12. ETV a náboženstvo
13. ETV a ekonomické hodnoty
14. ETV a rodina, v ktorej žijem
15. ETV a výchova k manželstvu a rodičovstvu
16. ETV a ochrana prírody a životného prostredia

Na ETV sa používajú osobité, špeciálne metódy výchovy:
1. anketové metódy (dialóg, diskusia)
2. zážitkové (skúsenostné) metódy (didaktické hry, scénky, sociálne a ekologické projekty,...)
3. učenie posilňovania žiaduceho správania (vyjadrenie uznania, prejav dôvery,...)
4. určenie disciplinovaním (poukázanie na dôsledky správania)

Etická výchova súvisí aj s vyučovaním iných učebných predmetov, sústreďuje sa však na etický (hodnotový) aspekt problémov (ESV, HUV, VYV, NOS, literatúra).

Mgr. Alena Mihalovičová